Jún: Pranostiky a čistenie studničiek i tanec stríg

"Jún studený, sedliak krčí rameny", vraví typická júnová ľudová pranostika. Podľa pranostík má byť jún teplý, podľa niektorých môže byť aj mokrý, ale rozhodne nemá byť studený. Vraví sa, že "Jún mokrý a teplý, neurobí gazdu biednym" a "Červeň mokrý a studený činí najviac rok hubený".

Pre vinohradníkov je najlepšie, keď bude jún aj suchý: "Ak je červeň suchý, nebude sud hluchý", čiže: "Suchý jún plní sudy vínom". Nielen pre vinohradníkov platí, že "Daždivý jún celé leto pokazí".

Na Turíce sa oslavuje kresťanský sviatok Zoslania Ducha svätého. Pripadá na päťdesiaty deň po zmŕtvychstaní Krista, čo je v roku 2012 dvadsiateho siedmeho mája (dvanásteho mája v 2011) a ukončuje liturgické veľkonočné obdobie.

Názov Turíce je asi odvodený od pohanského slovanského tura ako symbolu plodnosti. V tento deň starí Slovania prinásali dary ku studničkám, zabíjali obete a obetovali zlým duchom s vierou, že očistené studničky prinesú dobrú úrodu. Čistenie studničiek pretrvalo dodnes.

Na 21. júna obvykle pripadá aj letný slnovrat, ktorého oslavy sa spojili so sviatkom svätého Jána Krstiteľa. V kalendári mu patrí 24. jún.

Prvý kresťanský svätec, sv. Ján Krstiteľ, je patrónom krajčírov, hostinských, spevákov, pastierov a tiež odsúdených na smrť.

Starí Slovania slávili letný slnovrat ako jednu z najvýznamnejších udalostí roka. Slnko im symbolizoval oheň, ktorému pripisovali magické očistné schopnosti. Zachovali sa napríklad záznamy o starých Slovanoch v Rusku, ktorí verili, že preskakovanie ohňa ich môže ochrániť pred zhubným morom.

Preskakovanie svätojánskych ohňov sa udržalo aj v kresťanských časoch. Na Jána sa kládli vatry, robili sa obchôdzky s fakľami a horiacimi snopmi, na stĺpoch sa krútili horiace kolesá. Na Spiši a Zamagurí spúšťali horiace kolesá dole kopcom. Z pohanských čias pochádza aj zvyk strojenia symbolických figúr a ich spaľovania. Starí Slovania pestovali aj obradné kúpele.

V severných oblastiach Slovenska volali svätojánske sviatky vajany, na východe zasa sobotky, zrejme preto, lebo sa oslavovali v sobotu po Jánovi.

Pri jánskych ohňoch dochádzalo k neviazaným sexuálnym stykom. V starodávnych kronikách i v cirkevných textoch možno nájsť kritické zmienky na adresu týchto zvyklostí.

Viaceré starodávne texty spomínajú aj ľudovú mágiu. Tá mala brániť pred nečistými silami, ktoré podľa povier naberali počas slnovratu na sile. Verilo sa napríklad, že v noci pred Jánom tancujú na krížnych cestách strigy. Zázračné liečebné účinky boli pripisované zelinám vyzbieraným počas svätojánskej noci.