Pamiatky starej Bratislavy

Hrad dominuje centru Bratislavy a jeho štyri veže sa stali symbolom mesta. Obývaný bol najmenej od neolitickej Hallstadtskej a Rímskej éry. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 907.

Ďalšie informácie:
• Prechádzka po Bratislave I.
• Bratislavský hrad
• Príbeh hradu / The Story of the Castle in Bratislava

Meštiansky rokokový dom z 2. polovice 18. storočia bol postavený pre bratislavského obchodníka. Po rekonštrukcii v r. 1975 v ňom Mestské múzeum otvorilo unikátnu expozíciu historických hodín.

Ďalšie informácie:
• Múzeum mesta Bratislavy

Trojloďový gotický kostol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v roku 1452. Pozoruhodné sú aj rozmery kostola: dĺžka 69,37 m, šírka 22,85 m, výška 16,02 m. Ku kostolu boli pristavané viaceré kaplnky – gotická kaplnka sv. Žofie, vdovy po českom kráľovi Václavovi IV., kaplnka sv. Anny a baroková kaplnka sv. Jána Almužníka.

Veža kostola bola postavená súčasne s tromi loďami kostola, bola súčasťou mestského opevnenia a slúžila k obrane mesta. Jej výška je 85 m a na vrchole sa nachádza pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m vysoká kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V 16. storočí bol dóm svedkom korunovácií uhorských kráľov. V rokoch 1563 – 1830 tu bolo korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek. V tomto kostole sa po prvý raz hrala Beethovenova Missa Solemnis.

Čítajte viac o sakrálnom umení v Dóme sv. Martina .

Vytvoril ho v r. 1734 Georg Raphael Donner pre hlavný oltár. V súčasnosti je súsošie v bočnej lodi kostola ako voľná socha na štvorhrannom podstavci. Znázorňuje svätca Martina sediaceho na vzpínajúcom sa koni, skláňa sa k žobrákovi a rozsekáva svoj plášť, aby sa oň s bedárom rozdelil. Súsošie je prvým monumentálnym dielom stredoeurópskej plastiky.

Čítajte viac o G. R. Donnerovi.

V 14. storočí stál na jej mieste dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých meštianskych domov a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. Po zemetrasení v r. 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu a v roku 1912 bolo postavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria a v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice mala obranný charakter.

V dolnej časti veže nájdete tabuľku s dátumom Február 1850, ktorý pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od Gotického okna sa nachádza zamurovaná deľová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na rohu veže stojí socha Madony z roku 1676. Z balkóna veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia a nariadenia mestskej rady. Na fasáde je freska starého muža z roku 1533 a sošku uhorského kráľa - sv. Ladislava. Mestské múzeum je najstaršie múzeum v Bratislave, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta.

Radnica bola po trojročnej rekonštrukcii znovuotvorená 1. júla 2011.

Ďalšie informácie:
• Múzeum mesta Bratislavy

Renesančnú fontánu na Hlavnom námestí dal postaviť cisár Maximilián II., keď po jeho korunovácii v r. 1563 vypukol v meste veľký požiar. Autorom je kamenár Ondrej Luttringer z Deutsch Altenburgu , ktorý ju dokončil v r. 1572. Fontánu tvorí mohutná kruhová nádrž s priemerom 9 m. V strede nádrže stojí 10,5 m vysoký stĺp, ukončený sochou rytiera v brnení, ktorý predstavuje rytiera Rolanda, legendárneho ochrancu mestských práv. Historici sochu považujú za portrét Maximiliána II.

Ďalšie informácie:
• Roland, Maximilián a potrestaní cikajúci chlapci

Patrí medzi najstaršie sakrálne budovy v meste. Františkánsky kostol postavili v gotickom slohu v 13. storočí. Vysvätený bol v roku 1297 za prítomnosti kráľa Ondreja II. V 17. storočí bol prestavaný v renesančnom slohu a v 18. storočí v barokovom slohu. Komplex niekoľkých budov na gotických základoch pochádza zo 14. a 15. storočia, v priebehu 17. a 18. storočia bol niekoľko ráz prestavaný, naposledy v klasicistickom štýle v rokoch 1860 – 61. Začiatkom 15. storočia bola na steny kláštora umiestnená gotická veža, časť z nej bola poškodená a nahradená kópiou v r. 1897. Kláštor bol svedkom mnohých historických udalostí. V stredoveku v ňom volili richtára a v roku 1526 tu uhorský snem zvolil Ferdinanda Habsburského za kráľa. Nachádza sa na Františkánskom námestí.

Bohoslužby: Nedeľa a sviatky po celý rok: 9:00 (maďarská), 10:30, 12:00, 16:30 (pre nepočujúcich), 18:30
Po, Ut: 8:00 (maďarská), 18:00 (maďarská), St.-Pia., 9:00, 19:30

Ďalšie informácie:
• Zosadená veža

Primaciálny palác je jedna z najcennejších stavebných pamiatok Bratislavy. Dal ho postaviť ostrihomský arcibiskup kardinál Jozef Baťáni v rokoch 1778 - 1781. Projektoval ho Melchior Hefele. Najreprezentatívnejšou miestnosťou je Zrkadlová sieň, kde bol v roku 1805 podpísaný Bratislavský mier medzi Rakúskom a Francuzskom po známej bitke pri Slavkove. Medzi najvzácnejšie exponáty patrí unikátna kolekcia šiestich gobelínov, ktoré utkala v 17. storočí kráľovská tkáčska dielňa v Mortlake pri Londýne podľa návrhov F. Cleyna. V paláci je aj stála expozícia európskeho maliarstva minulých storočí.

Ďalšie informácie:
• Primaciálny palác a šesť gobelínov
• Galéria mesta Bratislavy má poklady v troch palácoch
• Odkiaľ prichádzaš, rytier Juraj?

Jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Jej gotické základy boli položené v 1. polovici 14. storočia. V r. 1511 – 13 bola zvýšená a v r. 1753 – 58 prestavaná do súčasnej podoby, kedy bola na vrchol 51 metrov vysokej veže umiestnená socha sv. Michala. V súčasnosti sa vo veži nachádza Múzeum zbraní a mestského opevnenia. Z veže sa naskytá zaujímavý pohľad na Staré mesto.

Ďalšie informácie:
• Múzeum mesta Bratislavy

Najstaršia univerzita na území dnešného Slovenska, založená kráľom Matejom Korvínom v roku 1465. Po jeho smrti v roku 1490 univerzita zanikla. V budove, ktorá je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, má sídlo Vysoká škola múzických umení.

Hrobka významného židovského rabína, ktorý žil v niekdajšom Prešporku.

Ďalšie informácie:
• Hrob Chatama Sofera

Budova divadla bola postavená v r. 1884 – 86 na základe projektov viedenských architektov F. Fellnera a H. Helmera na mieste pôvodného stavovského divadla. Od roku 1920 je sídlom Slovenského národného divadla, ktoré sa však presťahovalo do novej budovy na Pribinovej ulici. Vystupovali v ňom najvýznamnejšie osobnosti svetovej opernej scény ako F. Šaľjapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Capuccili, R. Reznikov, J. Obrazcovová, tanečníci M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev a mnohí iní. V súčasnosti v ňom sídlo opera a balet. Odchovala mnoho významných osobností opernej scény, ako napr. P. Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová,E. Grúberová, L. Poppová, ktorí vystupovali na najznámejších svetových scénach.

Stránky k téme:
• Slovenské národné divadlo

Palác dal postaviť v šesťdesiatych rokoch 18. storočia ako svoje letné sídlo gróf Anton Grassalkovich, jeden z najvýznamnejších politikov Uhorska v období vlády osvietenej panovníčky Márie Terézie. V roku 1775 palác navštívila aj samotná Mária Terézia, ktorá mala k rodine blízky vzťah. Odvtedy sa v ňom vystriedalo viacero majiteľov. Počas prvej svetovej vojny tam bolo umiestnené vojenské veliteľstvo, v období druhej svetovej vojny sa palác stal sídlom prezidenta Slovenského štátu. V období socialistického zriadenia užívala budovu mládežnícka pionierska organizácia. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia prešiel palác rozsiahlou rekonštrukciou a od roku 1996 je sídlom prezidenta Slovenskej republiky.

Do paláca zrekonštruovaného do pôvodnej podoby z 18. storočia v štýle neskorého baroka sa vchádza cez nádvorie, kde návštevníkov víta Čestná stráž prezidenta SR. Slávnostné schodisko vo vstupnej hale s ojedinelou pôvodnou sochárskou výzdobou je v Bratislave unikátne. Záhradnú sálu a kaplnku sv. Barbory zdobia pôvodné rokokové a klasicistické fresky, ktoré odhalila až dôkladná rekonštrukcia. Hlavná sála má čiastočne pôvodnú bohatú pozlátenú štukovú výzdobu. V minulosti slúžila ako plesová a koncertná miestnosť, dnes je miestom oficiálnych prijatí a podpisov dôležitých zmlúv. V bývalej hudobnej sieni, ktorá je dnes prijímacím salónom hlavy štátu, sa zachovala časť dreveného obloženia a obrazy nad dverami predstavujúce alegórie hudby, spevu a tanca. Záhrada za Prezidentským palácom slúži verejnosti a je obľúbeným miestom vychádzok obyvateľov i návštevníkov slovenskej metropoly.

Stránky k téme:
• Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič

V blízkosti Bratislavy sa nachádza veľa hradných zrúcanín, ale aj zachovalé hrady a zámky. Na obrázku je zrúcanina hradu Devín.

Ďalšie informácie:
• Tipy na výlety a relax v Bratislave a okolí

Táto stránka je súčasťou online sprievodcu po Bratislave.

Ďalšie informácie:
• Bratislavský online sprievodca
• Bratislava - knižní sprievodcovia a mapy