Nevedel som sa zbaviť bolesti v krčnej chrbtici, tak som si povedal, že urobím stojku na rukách a budem krútiť hlavou, aby som si šiju trocha uvoľnil. Krútil som hlavou najprv na jednu a potom na druhú stranu. Krútenie na jednu stranu som prehnal, lebo som to robil tak dlho, až sa mi hlava odkrútila. Nielen to — spadla a odkotúľala sa mi pod posteľ.
"Čo teraz?" rozmýšľala hlava.
"Chytro zavolaj pomoc, kým môžeš bez tela rozprávať."
Pribehla manželka, zbadala, čo sa stalo, a duchaprítomne mi v stojke zakrútila hlavu nazad.
"Ej, ale máš ťažkú hlavu," povedala.
Akoby to nestačilo, dal som si potom na upokojenie Wim Hofovo dýchanie. Poznáte to — aby bolo naozaj účinné, treba ho spojiť s otužovaním. Tak som si po tom dýchaní šiel dať studenú sprchu. Šija ma po tom odkrúcaní a zakrúcaní hlavy ešte trocha bolela, ale keďže sa mi zdalo, že mi to pomohlo, v sprche som začal znova krútiť hlavou.
A nestalo sa to isté čo predtým? Hlava sa mi odkrútila a skotúľala sa do vane.
Manželka už bola v strehu, hneď pribehla a začala mi zakrúcať hlavu nazad. Ale tentoraz to nejako nešlo. Nebolo to príjemné a bol som úplne bezhlavý.
Napokon manželka zhíkla:
"Veď ja som ti hlavu zakrúcala na opačnú stranu!"
Ona si nikdy nevie zapamätať, na ktorú stranu sa zakrúca a odkrúca, a vždy odkrúca a zakrúca na opačnú stranu. Má to svoju logiku — keď som bol v stojke dolu hlavou, trafila to hneď, lebo krútila hlavu sebe vlastným spôsobom na opačnú stranu. V stoji ma však potrápila...
Aké ponaučenie z toho plynie? Keď cvičíte, dobré je mať nablízku výpomoc a predtým si s ňou treba natrénovať, ako sa zakrúcajú a odkrúcajú žiarovky. A hlavne — nikdy nestrácajte hlavu.
Vlado Bibel
Čo sa môže a nemôže stať, keď cvičíte jogu.
