Ako sme hladali juzny pol Slovenska

This text is in Slovak language only.

V prvu junovu sobotu sme sa vybrali do Sturova. Ale to nie je podstatne. Hlavne je, ze pri planovani cesty nazad do Bratislavy som si na mape vsimol pri Patinciach poznamku ,,najjuznesi bod Slovenska" a k tomu uvedene zemepisne suradnice. (Koho suradnice zaujimaju, najde ich nizsie.) Manzelke som oznamil, ze ideme hladat "juzny pol" Slovenska.

"Ale ako vies, ze prave tam je ten najjuznejsi bod? Nevymyslel si si to nahodou?" zbagatelizovala moje zemepisno-patracske nadsenie bez toho, aby sa pozrela do mapy.

Zaujimalo ma, ci je najjuznejsie miesto na Slovensku nejakym spôsobom oznacene. Nejakym drevenym monolitom, alebo niecim podobnym. Monolit by mal stat na brehu Dunaja. Mohol by to byt aj pristavny stlp, o ktory sa privezuju lode. Podla mapy je najjuznejsi bod Slovenska niekde pod Patincami, o malicko vyssie nad dedinou proti prudu Dunaja. Takze, ked sme autom presli takmer cele Patince, pristavili sme sa pri miestnej obyvatelke s otazkou, ako sa da dostat k Dunaju. Pôvabne skomolenou slovencinou nam s madarskym prizvukom vysvetlila, ze mame ist az k autobusovej zastavke a potom zabocit prvou odbockou dolava. Urobili sme tak, po kratkej cezpolnej ceste sme prekonali hradzu, ktora lemuje Dunaj a chrani pred jeho potencialnymi povodnovymi privalmi. Zbehli sme k vode a nasli sme mnoho riecnych musli na piesku medzi riecnyni nanosmi. A okrem toho este zopar plastikovych flias. Celkom pekne, ze tam, kde sa konci Slovensko, lezia riecne musle, nie? Ale neuspokojilo ma to. Podla mapy je najjuznejsi "pol" Slovenska trocha nizsie po prude Dunaja a blizsie k Patinciam.

"Ako to môzes vediet?" zapochybovala znova manzelka.

"Pretoze to vidim na mape," pokusal som sa ju presvedcit.

Vratili sme sa do dediny a skusili sme priamo z Patiniec odbocit k Dunaju. Znova sme presli cez hradzu a nasli sme vyjazdenu cesticku k Dunaju. Zbehol som k vode, ale manzelka ma uz nenasledovala - ved uz od zaciatku o mojom badatelskom snazeni pochybovala.

Na prijemnej plazi s jemnym strkom som urobil akoze cielovu fotografiu, ale cervik pochybnosti vo mne stale hlodal - ved podla mapy je ten bod nieco povyse dediny po prude Dunaja a my sme priamo pod nou.

Presiel som par metrov zelenou dzunglou a v tuneli luznych stromov som nasiel vo vode rybara v nepremomokavej kombineze. Ochotne sa mi venoval.

"Viete, tu niekde je najjuznejsie miesto Slovenska, viem, ze to vôbec nie je dôlezite, ale predsa ma zaujima, kde to je," vravim rybarovi.

"Ja neviem, ja som z Komarna, odvetil rybar. "Ale opytam sa kolegu, on je z Patiniec."

Niekolko desiatok metrov od brehu kotvil cln s dalsim rybarom. Muz v kombineze nanho zakrical po madarsky, ci nevie, kde je to najjuznejsie miesto.

"Asi tristo metrov vyssie," znela odpoved.,,A je nejako oznacene?" pytal som sa.

Rybar v kombineze znova prelozil otazku do madarciny a zakrical ju na svojho druha. Ten odpovedal, ze nevie, ale vraj sa opyta. Vytiahol mobil a kamsi telefonoval. Po chvili dostal odpoved, ktoru mi jeho druh znova tlmocil do slovenciny:

"Nie, nie je to oznacene." Podakoval som sa obom panom a vratil som sa k autu.

"Skusime ist trocha vyssie," navrhol som. Znova som sa stretol s odmietanim:

"Ako môzes vedit, ze je to prave tu?"

"Uz ma to prestavalo bavit. "Pozri sa," ukazal som mapu. "Tu je to napisane: najjuznejsie miesto Slovenska - 47 stupen, 43 minuta a 55 sekunda severnej zemepisnej sirky." Konecne som sa dockal uznania.

Poznamka v mape ma inspirovala k jednemu napadu: "Mozno este nikto nenavstivil najjuznejsi, a najsevernejsi, a najvychodnejsi a najzapadnejsi usek Slovenska. A k tomu by bolo zaujimave pridat aj najhlbsi a najvyssi bod Slovenska... A potom pokracovat po svetadieloch. Len neviem, ake bude najvychodnejsie miesto na Zemi. Asi to najzapadnejsie..."

Pokusil som sa autom zamierit v smere, kam ma navigovali rybari. Po par metroch nas zastavilo kukuricne pole. Uvedomil som si, ze bez GPS-pristroja, alebo kompasu som v koncoch. Ak tam nie je ziadna znacka, ziaden monolit, bude asi jednoduchsie to vzdat, nez sa predierat pridunajskym krovim, v ktorom uz zacinaju bzucat komare. A tak som po zrelej, alebo slabosskej (?) uvahe napokon nedobyl ,,juzny pol" Slovenska. Nedospel som k ziadnemu monolitu, k ziadnej znacke oznacujucej tuto "skolometsku" zemepisnu zaujimavost. Zato som videl v okolitych pridunajskych dedinach vela vyrezavanych drevenych stlpov, pamätnikov s madarskymi napismi spominajucich historicke momenty a osobnosti madarskeho naroda. A este nieco, ten rybar z Patiniec tam vraj kratko pred nasou navstevou chytil 10-kiloveho amura. Aj take veci sa deju na najjuznejsom cipe Slovenska.

Mozno sa vam tiez nechce hladat v krovi na brehu velrieky "juzny pol" Slovenska. Ale v Patinciach, najjuznejsie polozenej dedinke Slovenska su aj ine fajnovosti. Je vseobecne zname, ze tam sa zacina retaz termalnych pramenov, ktore pokracuju popri Dunaji az k Budapesti. Okolo tychto zriediel bol v Patinciach uz davnejsie vybudovany kupelny areal. Pred dvoma rokmi pôsobil trocha zanedbanym dojmom. Minuly rok tam otvorili stvorhviezdickovy hotel s wellness centrom - s bazenovym svetom, so saunovym svetom, ozdravovacimi kurami, bowlingom atd. Sucastou zbrusu noveho exkluzivneho arealu je najnovsie aj vonkajsi bazen. Okrem toho je v Patinciach v susednom oddelenom areali k dispozicii aj starsi velky bazen. No a nove wellness centrum hlada pre svojich navstevnikov aj dalsie atrakcie.

Jednou z nich je novy dunajsky pristav, v ktorom zatial kotvi len lod urcena na vyhliadkove plavby po Dunaji. Miestny podnikatel ma s pristavom dalsie plany - v zatoke maju pribudnut dalsie mola a mozno aj restauracia, podobna, aku vidiet na naprotivnom madarskom brehu Dunaja.

Este nieco - najjuznejsi cip Slovenska nie je len o wellness – cize pôzitkoch telesnych. Je v nom aj kus historie. Napr. ak z Patiniec prejdete do susednej dediny Iza, najdete za nou zrekonstruovane mury niekdajsieho rimskeho vojenskeho tabora zvaneho Kelemantia, alebo Dievci hrad. A ak sa vam ho pritrafi navstivit v horuci letny den, mozno si poviete, ze to ani nie je natolko "juzny pol" Slovenska, ale skôr jeho "rovnik". V tychto koncinach sa totiz zaznamenavaju najvyssie priemerne teploty na nasom uzemi.