Panorama.sk in SlovakSK
Weather

Velka noc

Easter Eggs

Veľká noc je pohyblivý sviatok. Veľkonočné sviatky 2026 sú v apríli. Kvetná nedeľa pripadá na 29. marca.

Voľné dni pripadajú na 3. 4. (Veľký piatok) a 6. 4. 2026 (Veľkonočný pondelok).

Obdobie pred Veľkou nocou je mimoriadne bohaté na kalendárové ľudové obyčaje.

Vynášanie Moreny - Kyselice - Kyseľa a prinášanie letečka

Morena symbolizovala zimu, preto ak ludia chceli, aby prisla jar, museli ju zabit, utopit v potoku, alebo upalit. (Kliment Ondrejka, Maly lexikon ludovej kultury Slovenska). Morenu predstavovala obvykle slamena figurina oblecena do starsich handier. Vynasanie Moreny (v niektorych regionoch Murieny alebo Marmurieny) sa dialo obvykle na Smrtnu nedelu - dva tyzdne pred Velkou nocou - na strednom a vychodnom Slovensku alebo na Kvetnu nedelu - tyzden pred Velkou nocou - na zapadnom a juznom Slovensku. Tu hned po vyneseni Moreny prinasali do domov letecko, haluzky zdobene vyfuknutymi vajickami, farebnymi stuzkami a vtakmi vytvarovanymi z cesta. Letecko symbolizovalo prebudzajucu sa prirodu a zivotnu silu. V niektorych lokalitach Slovenska vynasali Morenu aj Dedka - muzsku figurinu, ktora takisto symbolizovala odchadzajucu zimu.

Kysel, Kyselica je nazov figuriny na juznom Slovensku, patril povodne slovanskemu obradovemu napoju, ktory sa pijal na slavnostne prilezitosti a neskor korespondoval s nazvom kyslej postnej polievky. (Etnograficky atlas Slovenska).

Znaky jarných obyčajov

Pri vynášaní Moreny sa spievali pesničky.

Nesieme Morenu,
v oleji smaženú,
kde ju zanesieme,
keď sami nevieme?

Na richtároch vráta,
tam je veľa zlata,
richtárka dá zlatku,
že má kamarátku.

Richtár keď ju zočí,
svet sa s ním zatočí,
povie to je krása,
dá nám celô prasa.
(Žartovná pesnička dievčat pri vynášaní Moreny - Kozárovce, Tekov)

Šibačka a oblievačka

Šibanie veľkonočným korbáčom zabezpečujúce zdravie je charakteristické pre západné Slovensko. Okrem malého regiónu na Záhorí je dnes rozšírené na celom Slovensko oblievanie dievčat. Voda mala zabezpečiť zdravie a krásu. Symbolickým darom za oblievanie a šibanie je vajíčko, prastarý kultový a obetný predmet, ktorý je znakom životného kolobehu. (Etnografický artlas Slovenska).

Najobľúbenejšou a najrozšírenejšou riekankou, ktorá sprevádza šibanie, je riekanka, v ktorej je ústredný verš "šibi-ryby mastné ryby". Jej viaceré verzie nájdete u na stránke veľkonočných vinšov a básničiek.

Šibi-ryby mastné ryby, kus koláča od korbáča,
kázal kadlec aj kadlečka, abys dala tri vajíčka.
Jedno biele, druhé čierne a to tretie zabarvené,
to je moje potešenie.

Veľkonočné sviatky sprevádzajú ľudové pranostiky

Veľký piatok pochmúrny,
zvestuje rok neúrodný.

Veľkonočné dažde znamenajú suchý rok.

Pekná a jasná Veľká noc znamená hojnú úrodu.

Veľkonočná nedeľa v roku 2011 pripadla na 24. apríla, keď má meniny Juraj. S Jurajom sa spája koniec jarných sviatkov a definitívny začiatok nového poľnohospodárskeho roka.

Na Ďura tráva zo zeme beží.

Pred Dzurom môžeš kliešťami trávy ťahať zo zeme, nevyjde, po Dzure mu môžeš mlatkom biť, vyjde.

Ďura šickych s chyži do poľa vyhaňa.

Saď zemiaky na Ďura, bude plná komora.

More information:

Marcove pranostiky vyhanaju zimu, Jozef prinasa jar

Velkonocne a jarne vinse a basnicky

Šup s Kyselicou do Dunaja

Veľkonočné a jarné zvyky a pranostiky.

Published: 2013-02-21
Updated: 2013-02-21

Categories: Regional Culture, Folklore