J. L. Baird pricaroval farby na televiznu obrazovku

Bol tichy, nenapadny a neprejavoval nijake mimoriadne schopnosti. Tak opisuje dobovy zaznam v triednej knihe dvanastrocneho Johna Logieho Bairda, ziaka zakladnej skoly v skotskom meste Helensburgh. Historici dnes uz môzu iba hadat, ci ucitelia nemali cit pre spozorovanie osobiteho talentu buduceho priekopnika televizneho vysielania, alebo bol maly John skutocne taky utiahnuty a nechaval si myslienky a napady len pre seba. O viac ako sto rokov ina kniha, Guinnessova kniha rekordov spolu s menom tohto Skota prinasa chvalyhodnejsi zaznam: John Logie Baird ako prvy na svete predviedol 3. jula 1928 televizny prenos vo farbe. Bolo to v case, ked bola este televizia v plienkach, a farebne vysielanie sa stalo beznym az o niekolko desatroci.

Zazrak farebnej televizie demonstroval Baird vo svojom studiu v Long Acre pri Londyne. Na miniaturnej obrazovke sa zjavili cervene a modre pruhy, modra policajna helma, muz s vyplazujucim jazykom a kytica kvetov. Magazin Nature o vtedy unikatom predstaveni napisal: "Karafiaty mali prirodzenu farbu. Jahody v kosiku lakali cervenou."

John Logie Baird sa narodil 14. augusta 1888 ako stvrte dieta v rodine duchovneho Johna Bairda. V detstve naplno zazival vzrusenie z doby, v ktorej paru striedala elektrina. Kym ine deti sa hravali s gulickami, jeho lakala elektrina.

Experimenty mu striedavo prinasali pochvaly a tresty. Jeho rodicia si nevedeli vynachvalit vymozenost elektrickeho osvetlenia, dom Bairdovcov bol takto vybaveny ako prvy v meste. Generator na vyrobu elektriny pohanal benzin a bol umiestneny v zahrade za domom. Ked zacal John chorlaviet, chybali mu kamarati. Aby sa mohol s nimi zhovarat aj v case, ked bol na lôzku, zatelefonoval im. Telefonicke spojenie s najblizsimi styrmi susedmi, bolo v tom case prevratnou novinkou. Mala iba jediny nedostatok. Drôt, ktory viedol od domu Bairdovcov k naprotivnemu domu, visel prilis nizko nad cestou a spôsobil dopravnu nehodu, ked on zavadil dvojkolesovy koc. Po staznosti drozkara musel John telefon zrusit.

V prvych rokoch minuleho storocia vyteperil spolu s priatelom na strechu rodneho domu material, z ktoreho skonstruoval vetron. Lietajuci stroj vsak ani zdaleka nebol dokonaly. Odvazny vzduchoplavec pri kratkom lete zo strechy len-len ze neprisiel o zivot, a jeho dielo sa rozlomilo na dva kusy. Prvy experiment s televiziou urobil tiez v rodicovskom dome v roku 1903, ked sa pokusal zostrojit foto-elektricku jednotku na baze selenia, ale neuspel. Utrpel pritom zranenie, popalil si ruky. Studium elektrotechniky na univerzite v Glasgowe mu prerusila prva svetova vojna. Hoci sa niekolkokrat pokusal vstupit do armady, neprijali ho pre zdravotnu nespôsobilost a vojnove casy prezil ako inzinier v elektrarni v Clyde Valley.

Po vojne sa kratko zivil ako obchodnik, ale v dvadsiatych rokoch ho tak ako vela dalsich vedcov a vynalezcov nacisto posadla televizia. Prvy prenos obrazoveho signalu z vysielaca uskutocnil uz v roku 1911 Boris Rosing v Petrohrade. Prvy Bairdov aparat stal na umyvadlovom stojane. Na skonstruovanie prveho televizora pouzil aj vela dalsich, z dnesneho hladiska nekonvencnych suciastok, napriklad cajovu skatulku a lampu.

V januari 1926 predviedol vo svojej podkrovnej dielni pred 50 vedcami prve televizne vysielanie a o rok na to zalozil Bairdovu televiznu spolocnost, ktora v roku 1929 uskutocnila revolucny televizny prenos medzi Londynom a New Yorkom.

Slavny vynalezca mal na rozdiel od mnohych genialnych priekopnikov vedy a techniky, aj bohaty a harmonicky rodinny zivot. V roku 1931 sa ozenil pianistkou Margaret Albuovou, s ktorou mal dve deti. Zomrel v roku 1946 . Aj napriek tomu, ze este za jeho zivota si uspesne zacala razit cestu dokonalejsia, elektronicka televizia, ostane Baird navzdy muzom, vdaka ktoremu televizory rozkvitli.

(ib)

Pripojte komentar