Za zubatou Margitou a prevísajúcou Besnou

Ku ktorému ex-záludnému miestu na Váhu nad Strečnom sa doplavíte skôr, keď idete dolu prúdom? K Margite, či k Besnej? Pri pátraní po odpovedi na túto otázku zistíte, že klasik slovenskej balady Ján Botto nás mätie. V devätnástom storočí zaručene nemal motorový čln ani kajak s dvojpádlom, aby sa mohol vybrať proti dravému prúdu Váhu. V balade Margita a Besná však napísal:

"Páčte tie tri skaly, jak nám priekom šírym Váhom do cesty zastali:
to Margita. A za ňou toť! Besná na nás čaká;
hľa! jak hltá celý Váh do svojho pažeráka."

Iný autor, ktorý písal pred Jánom Bottom, i novšie pramene - súčasní vodáci, pltníci na Váhu, svorne tvrdia - po prúde je najprv Besná a potom Margita.

Malebná cesta dolu Váhom

Prvou - historickou autoritou je Alojz Medňanský (Mednyansky). Vo svojich knihách Malebná cesta dolu Váhom (rok 1826) a Povesti o hradoch (1829) píše o "Besnej skale", ktorá "kolmo vstupuje do rieky a odráža spenené vlny". Tie vlny "pohltia každé plavidlo, ak sa mu nepodarí nájsť úzky priechod... okolo skalného múru hroziaceho skazou."

Pokiaľ voda vo Váhu stúpla, tak prúd tlačil plte pod previsnuté skalné bralo Besnej.

Zubatá Margita

Až za Besnou nasleduje podľa Medňanského Margita - rad skál, "ktoré sa tiahnu naprieč riekou, z hĺbky vycierajú hrozné zubiská, aby prehryzli spoje plavidla, ktoré by obratný pltník potom už nedokázal preplaviť." Podľa Medňanského bola zubatá Margita nebezpečnejšia ako Besná.

Pltníci, ktorí dnes vozia turistov cez Strečniansky prielom Váhu, tiež najprv hovoria o Besnej a následne o Margite. Majú pripravený sprievodný text k plavbe. V ňom záujemcov o plavbu informujú, že časy nebezpečnej Besnej i Margity sa pominuli.

Skaly údajne použili pri stavbe tunela

V rokoch 1937 - 1938, keď bol budovaný tunel pre druhú železničnú koľaj cez Strečniansky priesmyk, skaliská odstrelili. Spätne sa zdá, že tento zásah do rieky urobili zbytočne. Skaly "rozobrali" v čase, keď pltníctvo prestalo prakticky existovať a vlastne už nikomu neprekážali.

K súmraku pltníckej dopravy na Váhu došlo s výstavbou železnice v druhej polovici 19. storočia. Splavovanie dreva na pltiach vraj vyšlo drahšie, ako prevoz železnicou.

Váh a vodáci po odstrelení Besnej i Margity prišli o jedno zo svojich najdrenalínovejších miest. Radosť z toho môžu mať dnešní pltníci, ktorí tadiaľ môžu pohodovo voziť turistov, aj priaznivci nenáročnej vodnej turistiky.

"Civilizačné" zásahy do rieky by sa mohli skončiť ešte horšie. Dodnes je záujem postaviť pod Strečnom ďalší vážsky stupeň, čo by aj túto časť Váhu mohlo zmeniť na stojacu vodu a pre vodákov by sa zmenila na nudnú pomalú hladinu. Pltníci by si museli zavesiť na svoje plavidlá motory.

Dva meandre

Splav strečnianskeho úseku Váhu vedie miestami, o ktorých sa učí na hodinách literatúry (Bottova balada o Margite a Besnej je jedným z pilierov povinného čítania), a sú povšimnutihodné aj z hľadiska vlastivedného.

Váh sa tu pomedzi kopce Malej Fatry vinie dvoma meandrami. Prvý, menší, sa volá Krivé a druhý, známy svojou veľkosťou - Domašínsky meander. Tento meander je prírodnou pamiatkou. Lemuje ho však jedna z najpoužívanejších ciest na Slovensku, ktorá spája Žilinskú kotlinu s Turcom.

Cesta okolo Strečna stále nebezpečná

Na vode dnes už neplatí, že "cesta okolo Strečna, nebezpečná," ale na príliš frekventovanej automobilovej ceste áno. Cesta od Strečna smerom na Starý hrad bola nebezpečná aj kvôli padajúcim kameňom. V roku 2007 padajúca skala zabila v aute devätnásťročné dievča. Bralá sa odvtedy zdajú byť zaistené záchytnými sieťami. Na tomto úseku však naďalej dochádza k mnohým vážnym dopravným nehodám. To sa asi zmení až v roku 2019, keď bude cesta popri Váhu po plánovanom postavení autostrádneho Tunela Višňové z Lietavskej Lúčky do Dubnej skaly menej používaná.

Dva hrady

Nad Domašínskym meandrom sa vo výške čnie zrúcanina Starhrad, alebo Starý hrad, či Varínsky hrad. Poniže na druhom brehu zasa priesmyk uzatvára Strečniansky hrad s muzeálnymi expozíciami.

V Strečnianskom priesmyku sa písala aj novodobá história - bolo to miesto, kde povstalecké jednotky a partizáni v roku 1944 niekoľko dní vzdorovali nemeckej presile. Pri Strečne je známy pomník francúzskym partizánom.

Pod Strečnianskym hradom je prístavisko turistických pltí. Ďalej už voda stojí, lebo ju zahaťuje Vodné dielo Žilina. Autoturisti, ktorí si tiež chcú "užiť" vody, alebo skrátiť cestu do Terchovej, môžu použiť kompu cez Váh.

Dvojhodinový splav

Turistický splav cez Strečniansky prielom Váhu trvá okolo dvoch hodín. Začína sa obvykle pri prítoku Turca do Váhu vo Vrútkach. Niektoré vodácke firmy označujú jeho obtiažnosť až ako WW2, ale perejky na Váhu, ktorý bol zbavený niekdajších nástrah - Besnej i Margity - už také divoké nie sú. Alebo áno? Na kánojke môžu byť celkom zábavné. Vyskúšajte si sami, či sú už nenávratne stratené dobrodružstvá, ktoré tu po stáročia prežívali generácie pltníkov.

Trasu dlhú 13 km možno bezpečne splaviť na viacmiestnych raftovacích člnoch. Splav na pltiach je kratší.

Splav na raftoch si môžete objednať mailom a podrobnosti o výlete na pltiach nájdete na stránkach strečnianskych pltníkov.

Pripojte komentár