Filmový dokument o dobrodružnom Veslovaní pre Európu z Linzu do Čierneho mora

Viete si predstaviť, čo obnáša preveslovať Dunaj z Linzu až po Čierne more? Je to 2200 km veslovania cez 9 krajín. V lete 2016 sme v Panoráme sledovali expedíciu dvoch veslárov, ktorí sa o to pokúsili na tradičnom drevenom veslárskom člne. Ich cieľ bol pôvodne ešte ambicióznejší - aj s pomocou plachty sa dostať až do tureckého mesta Izmit v Marmarskom mori. Napokon sa im to nepodarilo, skončili v Rumunsku na brehu Čierneho mora.

Jeden z účastníkov expedície Gerald Harringer pripravil o odvážnom pokuse film, ktorý je teraz umiestnený na You Tube. Tento dokument nie je podrobným popisom priebehu plavby, ale vyberá z nej momenty a stretnutia, ktoré považovali autori za najzaujímavejšie. Film prináša viacero fragmentov z veslárskeho dobrodružstva, silný je, keď zaznamenáva chvíle strávené na malej loďke v dunajských plavebných komorách určených pre riečne koráby. Inšpirujúce sú zábery, ktoré zaznamenávajú atmosféru dolného toku Dunaja. Ak snívate, že ho raz splavíte, film je určený pre vás.

Nižšie nasleduje záznam priebehu expedície, ktorý sme pripravovali počas jej priebehu.

21. 9. 2016

Dvaja veslári - Gerald a Ihsan - sa napokon rozhodli, že dobrodružnú plavbu ukončia skôr ako zamýšľali. V jazernom prístave Jurilovca v Rumunsku pri Čiernom mori zložili veslá a plachtu už nevztýčili.

"Po 2200 km, 50 dňoch a deviatich krajinách sme sa rozhodli skončiť," napísali na Instagrame. "Jurilovca je malé mesto blízko pevnosti Argamum, ktorá je prvým známym osídleným miestom v dnešnom Rumunsku. Pevnosť pod názvom Orgame založili grécki kolonisti niekedy v polovici 7. storočia pred naším letopočtom, aby bránila záliv, ktorý slúžil ako útočisko pred búrkami. Na tomto mieste sme pristáli aj my, aby sme sa schovali pred búrkou, ktorá prišla na druhý deň... Hlavne kvôli počasiu, ktoré nastávalo a aj kvôli stavu Geraldovho zápästia, sme sa rozhodli, že tu prerušíme náš projekt a darujeme náš čln miestnym obyvateľom..."

V závere ešte Gerald a Ihsan oznamujú, že napíšu viac o expedícii. Tešiť sa môžeme aj na filmový dokument - Gerald je filmový dokumentarista.

Ihmat a Gerald začali plavbu 31. júla 2016 v Linzi s cieľom prekonať každý deň 50 km. Do prístavu Jurolivca preveslovali 2200 km. Za 50 dní im vychádzal priemer denne 44 km. V skutočnosti išli rýchlejšie, pretože viacero dní cestou oddychovali.

Do cieľa v tureckom meste Izmit im ostávalo 800 km a expedíciu plánovali pôvodne skončiť 30. septembra. Po vynútenej prestávke v prístave Jurolivca na 8 dní ostávalo 800 km. To sa nedalo zvládnuť.

Gerald Harringer sa narodil v roku 1962 v Linzi, Ihsan Banabak v roku 1960 v Izmite, v Turecku. Stretol som sa s nimi, keď sa plavili cez Bratislavu. Obaja sú už päťdesiatnici a nepôsobili dojmom vytrénovaných športovcov. Je obdivuhodné, koľko zo svojho projektu zvládli.

Heslom kultúrno-umeleckého združenia Die Fabrikanten, ktoré vedie Gerald a v mene ktorého organizoval plavbu, je "Culture grows through encounter", čo by bolo možné preložiť ako Kultúra rastie vďaka stretávaniu sa. Dvojica zažila od Linza až po Čierne more veľa stretnutí. S ľuďmi i s prírodou, so živlami i s administratívnymi prekážkami, ktoré sprevádzajú prechod neschengenských hraníc. Tešme sa na ďalšie podrobnosti z plavby a príbehy z ich stretnutí na Dunaji. Budú užitočnou inšpiráciou pre ich nasledovateľov - ďalších dunajplavcov - ktorí sa iste budú znova a znova vyberať na Dunaj.

Dvojica veslárov - Gerald a Ihsan z Linza - sa preplavila Dunajskou deltou a sú už pri Čiernom mori. Na dva dni zakotvili v prístave Jurilovca, aby sa schovali pred zlým počasím. Jurilovca leží na brehu Jazera Golovita, ktoré je spojené s Jazerom Razim. Jazerá boli kedysi súčasťou Čierneho mora, do ktorého sa čoskoro veslári preplavia. Z dunajplavcov sa stanú moreplavci. Na fotkách vidno, že už vztýčili sťažeň a vietor v plachte by im mohol uľahčiť ďalší postup. Aktuálne je však prisilný.

Najnovšie snímky z expedície na jej facebookovej stránke: >>

Dvojica veslárov šťastne, aj keď s ťažkosťami, prekonala všetky plavebné komory na Dunaji počas plavby rakúskeho Linzu az po Čiernu vodu (Cernavodu) v Rumunsku. Až pri posledných vzdúvadlách pri rumunskej jadrovej elektrárni narazili na neoblomnosť obsluhy, ktorá ich poslala nazad do toku Dunaja. A tak musia prekonať namiesto 64 km ešte 333 km, aby sa dostali do Čierneho mora. Veslárom je iste ťažko, chceli si skrátiť plavbu, no namiesto plánovaného oddychu v najväčšom rumunskom prístave Constanca musia ešte preveslovať Dunajskú deltu a potom sa popri pobreží Čierneho mora doplaviť do Constance.

Plavbu zaznamenávame prostredníctvom Twitteru a Instagramu.

Viac o projekte Rowing for Europe: >>

S Geraldom a Ihsanom sme sa stretli v piatok, piateho augusta, v Karloveskej zátoke Dunaja v Bratislave. Sedeli v krčmičke Mark Twain a riešili, kde nechať na noc ich plavidlo - riečno-morský čln vysústružený z tureckého orechového dreva. Blížila sa búrka. Navrhol som, že sa popýtam v dvoch lodiach - lodeniciach, ktoré sú zakotvené pri brehu, či by si tam čln na noc nemohli pripútať. Naschvál na lodiach, kde vždy niekto je, v piatok popoludní nikto nebol. Vraj odišli na veslárske preteky. A tak nezvyčajnú veslicu nebolo kde zakotviť.

Námornícke rozhodnutie

Ihsan si poradil - rozhodol sa po námornícky. Loď dá ďalej od brehu do zátoky a zabezpečí ju tak, že hodí na dno kotvu. Potom skočil do vody a doplával k brehu.

"Zajtra na loď budeš plávať ty," povedal Geraldovi.

Zmiznutý a nájdený čln

Oboch netradičných vodákov som potom odviezol do neďalekého hotela Družba. Ešte som sa pre nich pokúšal vybaviť izbu, z ktorej by videli na zátoku a na čln, ale to sa asi nepodarilo. Čln po večeri z kotviska zmizol. Našťastie, hneď poniže ho zachytili vodáci z lodenice Slávie UK Bratislava. Prišli do lodenice v správnu chvíľu, aby zadržali potenciálneho Bludného Holanďana. Silný vietor hnal čln dolu prúdom, ale kotva ho predsa len musela trocha brzdiť. Škoda by bolo, prísť o taký pekný čln krátko po začiatku expedície.

50 kilometrov každý deň

Taká plavba môže byť celkom dobrodružná, napadlo mi, keď som sa dozvedel, ako voda a vietor vzali čln. Gerald a Ihsan nie sú obyčajní vodáci - Gerald Harringe je kultúrny manažér a filmár z Linzu. Ihsan Banabak, architekt, ktorý tiež pôsobí v Linzi, je rodákom z tureckého Izmitu. Ich výprava má potvrdiť priateľstvo dvoch vzdialených miest - Linzu a Izmitu - a ľudí, ktorí v nich žijú. A cestou chcú nadväzovať priateľstvá s ľuďmi a umelcami žijúcimi na brehu Dunaja a neskôr aj na brehu Čierneho a Marmarského mora. Na mori chcú vytiahnuť aj plachtu, a vztýčiť sťažeň, ktorý si teraz vezú v člne. Svoju expedíciu nazvali Rowing for Europe - veslovanie pre Európu. Z Linzu do Izmitu chcú prekonať 3000 km, 50 km každý deň. To môže byť podobne ťažké a dobrodružné ako uzmierovať a spravovať európske národy aj s ich blízkovýchodnými susedmi. Ale možno to bude ľahšie. Želajme im to.

Horko-ťažko cez Gabčíkovské vzdúvadlo

Keď v sobotu so zachráneným člnom doveslovali ku Gabčíkovským vzdúvadlám, potvrdilo sa, že také malé plavidlá tam majú plavbu zakázanú. A keď ich napokon ako kultúrnych emisárov cez vzdúvadlá predsa len prepustili, do tmy hľadali nejaké rameno Dunaja, kde by mohli prenocovať. Pomohli im miestni rybári. Zo soboty na nedeľu voda v Dunaji stúpla o dva metre nad normál. Mohutnejší prúd mohol veslárom uľahčiť plavbu, ale silnejší vodný živel prináša aj nástrahy. Zdá sa, že Gerald a Ihsan si užijú ešte veľa dobrodružstiev. Keď som v Karloveskej zátoke vstúpil na ich čln, príjemne sa kolísal. Hneď by som išiel s nimi.